Život, ktorým žijem

Každý človek ma svoj príbeh... Všetko sa to začína narodením. Celá rodina sa teší, kedže som prvé vnúča a tiež prvé dieťa svojích rodičov. Mám všetko čo potrebujem som zdravá a mám milujúcu rodinu.... No nič netrvá večne! Mám 4roky. Mnohí iní si z tohto roku nič nepamätajú, nepamätala by som si ani ja keby sa to vtedy všetko nebolo začalo. Mama čaká môjho brata mali by sa všetci z toho tešiť no nie? Možno by sa tešili keby môj otec neprepadol cvičeniu, steroidom, a štetke ktorá sa stala jeho milenkou... Vedela som to skôr než všetci ostatní, vláčil ma všade so sebou, tu štetku som poznala ako prvá nutila ma hovoriť jej "mama". Zatiaľ čo ju si miloval, moju jedinú mamu si bil.... Ako 4ročná mám na Teba spomienky ako si len so zaťatými päsťami. Dokázal si ženu dokopať! Spravil si z nej boxovací mech! Ty si si užíval život a moja mama chodila s monoklami po meste! Maš syna, ktorý je podľa Teba vynútení a nemáš ho rád! Nemaš zaujem ho ani len vidieť! Ubližuješ svojím rodičom, dokázal si zbiť vlastného otca a podpáliť im dom... Čo ti v živote spravili? Prečo sme museli trpeť aj my? Prečo si si vybral práve moju mamu! Zalepil si nám kľúčovú dierku aby sme sa nedostali domov... Vieš aké to je vidieť plakať mamu?! Mne si nikdy neublížil, robil si všetko pre mňa viem že si ma skutočne miloval!!! Bola som tvoje malé dievčatko, a Ty môj krásny ocko! Kde sa to všetko stratilo..... Na detstvo majú byť len pekné spomienky, no ja nemam takmer žiadnu. Myslela som že už sa nič horšie nemôže stať! No prišiel niekto oveľa horší ako si bol Ty! No o tom už nevieš máš vlastnú rodinu, tá štetka je tvojou ženou a máš malého syna... Dávno si zabudol, že máš ešte 2 deti. Prečo Nás nechrániš ako by to otec mal robiť??? To peklo v ktorom žijem.. A Ty ma už nikdy neochrániš! Je neskoro....