Život, ktorým žijem

Zase raz odchádzam od Teba sama,
je to tak vždy keď ma opustí nálada.
Slzy mi stekajú po tvári,
pália ma ako by to boli malé plamienky,
viem, že je to moja vina
no priznať si ju by bola veľká chyba.
Bolia ma niektoré tvoje slová
ale tvárim sa ako by som ich nepočula.
Ach, láska tvoje pery sladké,
niekedy mierne jedovaté.
Povedala som, že viac už nie
a vidíš znova kráčam po ulici mŕtvej!